Vo Svidníckej diecéze v malebnom kúte Poľska, v horskom pásme Sudet pod vrcholom Ihličnej hory (Igliczna - 847 m n. m.), kde sa otvára nádherný výhľad na Czarnu Góru, na Kladskú stranu Králického Sněžníka a Kladskú kotlinu, kraľuje v neskoro barokovom kostole Panna Mária uctievaná ako Príčina našej radosti, Panna „Mária Snežná”.

História svätyne je spätá so soškou Panny Márie Snežnej, Príčiny našej radosti, ktorá je umiestnená na hlavnom oltári. Soška má podobu Panny Márie z rakúskej svätyne v Mariazelli, nachádzajúcej sa juhozápadne od Viedne. Do Mariazellu sa od XIII. storočia konali púte z rozličných častí Európy, ako aj z tunajšieho kraja, zo Zeme Kladskej. Po víťazstve pruských vojsk nad vojskami Rakúskeho cisárstva v roku 1742 prechádza však celé Dolné Sliezsko, a teda aj Zem Kladská, pod nadvládu Pruska. V dôsledku toho bola medzi Pruskom a Rakúskym cisárstvom vytýčená nová štátna hranica oddeľujúca aj Zem Kladskú od Rakúskeho cisárstva, a ktorá je dnes hranicou medzi Poľskom a Českou republikou. Vznik tejto novej hranice spôsobil pokles pútnického ruchu z Dolného Sliezska do svätyne Panny Márie v Mariazelli.

V roku 1750 pri priniesol občan tunajšej obce Wilkanów Kryštof Veit z Mariazellu tridsaťcentimetrovú sošku Panny Márie vyrobenú z lipového dreva. Sošku umiestnili pod vetvy na kmeň buka rastúceho na svahu Ihličnej hory. V roku 1765 zničila stromový porast Ihličnej hory búrlivá víchrica. Vyvrátila aj starý buk, na ktorom sa soška Panny Márie nachádzala. Soška ostala nepoškodená. Miestni ľudia v tom videli dielo Božej Prozreteľnosti a preto sošku preniesli na miesto búrkami a víchricami nezničené.

Od roku 1776 bola soška umiestená v drevenej kaplnke, postavenej na mieste vtedajšej fary. Sem prichádzali ctitelia Panny Márie. Ich počet začal narastať, keď sa udiali prvé dôkazy milostí zoslaných prostredníctvom Panny Márie. Prvý zázrak bol zaznamenaný 26. júna 1777 - navrátenie zraku synovi Vavrinca Frankeho z obce Sienna, ktorý spadol do šachty s vápnom a stratil zrak. Spolu s rodičmi pred sošku Panny Márie prosil Všemohúceho Boha prostredníctvom Panny Márie o to, aby opäť videl. Jeho prosba bola vyslyšaná! Ďalším zázrakom bolo uzdravenie ťažko pohmoždenej ruky mlynárova syna. Úradne zaznamenaných zázrakov do roku 1781 bolo dvanásť.

V XVIII. storočí sa drevená kaplnka ukázala pre zvyšujúci sa počet pútnikov príliš malá. Dňa 18. júna 1781 bol preto posvätený základný kameň novej svätyne. Staviteľské práce previedol Ondrej Jäger, tesárske práce Josef Knietig. Obom pomáhali prichádzajúci pútnici. V roku 1784 bola dostavaná veža kostola a v roku 1821-23 zo starostlivosti o prichádzajúcich pútnikov aj okružné chodby okolo kostolnej lodi.



Rekonstrukce