|
Milosťami známa soška Panny Márie bola vyrobená okolo roku 1750 v Rakúsku z lipového dreva neznámym umelcom. Na výšku meria 39 cm a ide o ľudovú kópiu zázračnej sošky Matky Božej z rakúskej svätyne v Mariazelli. Soška predstavuje Pannu Máriu s Jezuliatkom, držiacej ho na pravej ruke. Šaty Panny Márie sú svetlomodrej farby s kvetinovým motívom, Ježiškove šatky sú červené. Odev oboch postáv je v tvare lichobežníka s vodorovnými pásmi imitujúcimi vinuté šnúrky s príveskami. Podstavec sošky tvoria tri hlavičky anjelov. Postava Matky Božej je oblečená v šatách. Súčasné šaty financoval Jeho Excelencia Ignacy Dec Prvý biskup zo Świdnica za poďakovanie za 75 rokov života, 50 rokov kňazstva, 15 rokov biskupstva a 15 rokov diecézy Świdnica.
Panna Mária Snežná
Pri svätení v roku 1782 dostala svätyňa meno Panny Márie Snežnej. Dostala ho podľa baziliky Santa Maria Maggiore - Panny Márie Väčšej, postavenej v Ríme na mieste, kde za čias pápeža Libéria napadol dňa 5. augusta v roku 352 sneh.
Vybudovanie rímskej baziliky je spojené s legendou, podľa ktorej pápež Libérius a Riman Ján mali rovnaké sny. Pápežovi sa snívalo, že sa na neho obracajú ľudia so žiadosťou, aby označil miesto na stavbu kostola zasväteného Panne Márii, a že toto miesto označí sneh. Bezdetnému Rimanovi Jánovi sa snívalo, že bude mať potomstvo, ak postaví kostol zasvätený Panne Márii. Miesto na stavbu mal označiť sneh, a mal to potvrdiť aj pápež. Keď 5. augusta 352 ráno videli Rimania na vrchu Esquilin hrubú vrstvu snehu, bolo to pre nich veľké prekvapenie. Pre pápeža Libéria a Rimana Jána to bol vnútorný znak, aby podľa Božej vôle postavili chrám. Ako pripomienku na sneženie bol rímskej bazilike prepožičaný názov Panny Márie Snežnej. Tento chrám bol prvou svätyňou zasvätenou Panne Márii v Európe. Po prestavbe a dostavbe chrámu sa jej názov zmenil na bazilika Panny Márie Väčšej - Santa Maria Maggiore. Je to jedna zo štyroch veľkých bazilík v Ríme.
Dlho ležiaci sneh v horách kladského masívu Králického Sněžníka, podľa čoho sa toto horské pásmo nazýva, starosť o stavbu svätyne v čase jej vyháňania do výšky či ju stihnú vyhnať než napadne sneh i chuť siahnuť v kulte Matky Božej až na začiatok, sa stali pohnútkou k tomu, aby svätyňa na Ihličnej hore bola nazvaná svätyňa Panny Márie Snežnej. a od tohto pomenovania socha Matky Božej príma prívlastok Panna Mária Snežná.
Príčina našej radosti
Akou veľkou úctou je soška Panny Márie na Ihličnej hore zahrňovaná, najlepšie svedčia zástupy pútnikov, ktoré prichádzajú, aby si vyprosili ochranu aj účinný príhovor presladkej Matky u Všemohúceho Boha, mnohé zápisy v knihách ako aj prinášané dary. Ako výraz vďačnosti Panne Márii za toľké milosti vykonal Svätý Otec Ján Pavol II. pri svojej druhej púti do rodného Poľska vo Wroclawi 21. júna 1983 korunováciou zázračnej sošky a dal jej názov Príčina našej radosti.
Túžim vyjadriť radosť, že pri mojej púti na Jasnú Góru mi je dané, aby som korunoval zázračnú sošku Matky Božej Snežnej, ktorá kraľuje v Sudetoch a hojne rozdáva svoje milosti: Zvláštna Opatrovníčka ľudí, zasiahnutých chorobou očí, žien túžiacich po potomstve, turistov a športovcov - Príčina našej radosti. Vkladajúc korunu na hlavu Syna i Matky, hovoríme: Ty si Bohorodička, Ty si naša Matka, naša Kráľovná, v Tvojich rukách, Prostredníčka všetkých milostí, je náš život i naša spása. Zhromaždení dnes do jedného kladieme k Tvojím nohám vieru, nádej a lásku, vyjadrované tu a vyznávané pred Tebou po toľko desiatok rokov, ako aj našu terajšiu vieru, nádej a lásku - i tú, ktorú vyznávať budú naše nasledujúce pokolenia. Buď našou radosťou ako v minulosti, tak aj dnes, zosielaj našim srdciam milosti ako vločky snehu v horách, kde prebývaš. Porúčam Ti seba i moju službu všeobecnej Cirkvi na rímskom Stolci sv, Petra modlitbám pútnikov, ktoré ťa Matka Božia Snežná, navštevujú.
Film
Vo svätyni Panny Márie Snežnej na Ihličnej hore bol Svätý Otec Ján Pavol II. osobne najmenej trikrát. Ako kňaz Karol Wojtyła 7. júla 1955 so skupinou priateľov študentov; ako biskup 20. augusta 1961 pri príležitosti Mariánskych dní slávených vo Wrocławi, a ako kardinál 10. augusta 1968, keď vykonával púť po svätyniach Zemi Kladské. Dve z týchto návštev pripomína pamätná tabuľa, vstavaná do steny okružnej chodby okolo kostolnej lode.
Korunovačná bulla - preklad
JÁN PAVOL II., PÁPEž na večnú pamäť udalosti
Akou veľkou úctou je zahrňovaná soška Matky Božej Snežnej, schraňovaná na Ihličnej hore, nachádzajúcej sa na území farnosti sv. Jozefa v Międzygórzu vo Wrocławskej arcidiecéze, najlepšie svedčia neustávajúce zástupy katolíckych pútnikov, ktoré od roku 1782, kedy bol kostol tejto Najsvätejšej Panny jej zasvätený, roky prichádzajú na toto sväté miesto, aby si vyprosili u Boha láskyplnou ochranu a príhovor u presladkej Matky. O tom, že Jej dobrodenia boli početné, svedčia početné zápisy v knihách tejto Svätyne. K povýšeniu tohto kultu a na výraz zodpovedajúcej vďačnosti Božej Rodičke za tak početné milosti udelené v uplynulej dobe, velebný brat Henryk Gulbinowicz, arcibiskup a metropolita Wrocławský vyjadruje túžbu svoju, kléru i veriacich, požiadal, aby Naším menom i Našou autoritou mohla táto podobizeň byť korunovaná drahocenným klenotom. Preto My, poradiac sa na rade Svetovej Kongregácie pre sviatosti a Boží kult, sa veľmi radi k žiadosti pridávame a príslušným prípisom udeľujeme Našou Apoštolskou Autoritou oprávnenie, aby podobizni, ktorú sme teraz spomenuli, Naším menom a s využitím predpisov rítu i formuly vložil drahocennú korunu. Pritom hlboko veríme, že týmto slávnostným faktom budú posielané ako chvála tak veľkej Orodovníčke, Kráľovnej neba i zeme, tak viera a obyčaje katolíckeho spoločenstva. Všetky predpisy opaku sú neplatné. Dané v Ríme, u sv. Petra, s pečaťou Rybára, dňa 28. mesiaca októbra roku 1982, v piatom roku Nášho Pontifikátu.
/-/ Augustin kardinál Casaroli vo veciach verejnej správy Cirkvi
|
|